Ako sa zrodil futbal v Znieve
Pred viac ako sto rokmi sa začal rozvíjať futbal vďaka študentom,profesorom tamojšieho gymnázia. Znievski študenti patrili medzi prvých na území dnešného Slovenska, ktorých srdcia si získalo guľaté čudo. Na Znievskom gymnáziu už v tom čase mali študenti dve hodiny telesnej výchovy týždenne. Prvé futbalové turnaje sa odohrávali medzi triedami a prvé ozajstné stretnutie Znievskych študentov vo futbale sa uskutočnilo s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 1872. Ich súpermi boli študenti martinského gymnázia. Po zatvorení gymnázia v Kláštore štafetu športového života a diania prevzal maďarský učiteľský ústav. Po organizovaní školských futbalových zápasov a turnajov, prišlo rozhodnutie prihlásiť mužstvo kláštorskej učiteľskej preparandie do oficiálnych súťaží mestských klubov v rámci Turčianskej a neskôr aj Zvolenskej župy. Stalo sa tak v roku 1905 a keďže mužstvo ústavu vystupovalo v súťaži pod hlavičkou obce, možno túto udalosť označiť za zrod registrovaného futbalu v Klástore pod Znievom. Po zrušoní gymnázia, prišli Kláštorčania v roku 1911 aj o učiteľský ústav, ktorý bol presťahovaný do Štubnianskych Teplíc. Táto skutočnosť znamenala aj koniec kláštorských futbalových ambícií. Dôležitým medzníkom v histórii kláštorského futbalu bol rok 1928. So súhlasom a vzácnym porozumením svojich profesorov si v roku 1928 znievski študenti založili futbalový klub, ktorému dali názov Študentská futbalová XI. Bol to jediný klub Stredoškolákov vo vtedajšom Československu. V prvých rokoch hrávalo mužstvo v zostave: Sitkey, Krempaský,Sokolík, Piťo, Varšányi, Baláž, Renner, Fogelton, Szabó, Šinský, Matula. Kláštor mal v mužstve aj študenta znievského gymnázia Vladimíra Báthoryho, hráča ŠK Žilina, ktorý v tom čase predstavoval špičku československého futbalu.
Pätdesiate roky
Boli obdobím, keď študentov gymnázia v kláštorských dresoch bolo z roka na rok menej. Svoje futbalové umenie predvádzali množstvu divákov na ihrisku, ktoré stálo za mostom po ľavej strane cesty vedúcej k dnešnému ihrisku. Ústrednou postavou kláštorského futbalu v päťdesiatych rokoch minulého storočia bol Ing. Medrický. Veľký milovník futbalu, zastávajúci funkciu hlavného inžiniera, dokázal pre tento šport získať aj ďalších funkcionárskych nadšencov, väčšinou zamestnancov Lesného závodu Horanského,Országha,Dibáka,Straku a ďalších. Po roku jeho jedenástka z 2. miesta v okrese postúpila do medziokresnej súťaže a za svojimi sppermi Kláštorčania cestovali na Oravu a Liptov. Ich dopravnými prostriedkami boli: nákladné auto(Tatra 111), vlak, bicykle. V tom čase v Kláštore vládol doslova futbalový ošiaľ. Postarali sa oň: Gavlas, Božek, Chmúrny, Datko, Pujdes, Rizman, Koniarčík, Maťašovský, Hanzel, Marek, Polerecký, Ročiakovci, Báthory, Hluchý, Paulusovci, Knieteľ, Šimko, Fedor….Svoje veľké futbalové vzory v tých časoch sa snažili napodobňovať aj kláštorskí žiaci. Pod taktovkou ich trénera Jána Straku vyrástlo mnoho talentov medzi nimi aj Thomka,Krutek,Baleja,Grajciar,Strakovci a ďalši… Keďže na starom ihrisku žiadne šatne neexistovali, hráči sa prezliekali v priestoroch štátnych lesov a neskôr u Hrdkov. K obdobiu spred 50 rokov sa viaže aj meno človeka, ktorému hráči nevedno prečo dali prezývku ,,Vuma“. bol ním hluchonemý socovčan Ján Bizík. Okrem toho, že bol skalným fanúšikom, mal na starosti kopačky hráčov.
Písal sa rok 1955, keď sa túžby mnohých priaznivcov futbalu v Kláštore začali stávať realitou. Nevyhovujúcemu malému ihrisku za Vrícou začalo odzváňať, keď sa neďaleko Hôrok oproti domu Vajkúnyovcov začali realizovať plany Ing. Karola Hlavňu. Začala sa výstavba nového futbalového stánku. Radosť z rastúceho nového ihriska a atletickej dráhy umocnili aj hráči, ktorých druhé miesto v závere sezóny katapultovalo k postupu do medziokresnej súťaže. Žiaľ, ako sa neskôr ukázalo, sezóna 1955/56 bola v doterajšiej histórii aj poslednou keď za svojimi súpermi museli kláštorčania cestovať až za hranice Turca.
V roku 1963 si obec Kláštor pod Znievom pripománala 850. výročie svojho založenia. K veľkolepým oslavám prispeli futbalisti tým najkrajším darčekom postupom do II.triedy.
V roku 1986 sa predsedom FO stal Vladimír Smik, podpredsedom Peter Zvedela, hospodárom Ing. Vladimír Šišan a pokladníkom František Herchl, staronovým trénerom sa stal Vladimír Smik. V dorasteneckom drese kraľovali Paľo Patyla(24) a Robert Kuzman(16) a v drese dospelých Ján Baleja ml. Z Jána Beťáka začal vyrastať spoľahlivý pilier kláštorskej obrany. O žiacke mužstvo sa staral Jozef Noga a o dorast Rudo Hnila.
Roky nového tisícročia
Na prahu nového milénia na trénersku lavičku zasadol Bohumír Jeťko. V roku 2000 do jeho kádra pribudli: Kušnier,Batka,Matuškovci,Šimko,
Panák,Mrázek. Po niekoľkých sezónach sa mužstvo opäť vrátilo na výslnie turčianskej futbalovej ligy. Do nového tisícročia vstúpilo tretím miestom a v dvoch sezónach útočilo na celkové víťazstvo o postup do vyššej súťaže. V ročníku 2001/02 pri rovnosti bodov, iba lepšie skóre posunulo hráčov Dražkoviec o súťaž vyššie a v ročníku 2003/04 vyfúkli postup Kláštoru Mošovce.
O dobré meno kláštorského futbalu sa zaslúžil Ivan Krištof – ,,Kiko“, nielen ako hráč. Celé roky sa staral aj o znievsku futbalovú liaheň a kláštorských žiakov priviedol 2x až k titulu majstrov okresu. Neskôr sa stal predsedom futbalového klubu.
V sezóne 2011/2012 Kláštor pod vedením B.Jeťka obsadil druhé miesto so stratou päť bodov na Malý Čepčín a postúpil do V.ligy.
V sezóne 2012/2013 FC TVS Kláštor pod Znievom pod vedením B.Jeťka, neskôr Milana Šimka obsadil v V.lige 8.miesto, čím si zabezpečil aj v nasledujúcej sezóne účasť v V.lige.
V súčasnosti hrá FC TVS Kláštor pod Znievom V.ligu pod vedením Antona Porubu.